Mojej milovanej najlepšej kamarátke

23. dubna 2017 v 1:33
Chcem sa v prvom rade poďakovať jej rodičom a sestrám , že vychovali takú úžasnú a talentovanú osobu akou je Andrejka T.

Tá osoba mi toho dala veľa a ešte oveľa oveľa viac ako si ktokoľvek dokáže predstaviť

Atka ma naučila aké vzácne sú chvíle v prírode a že ma robí vlastne šťastnou prechádzať sa v pokoji lesom a dýchať čerstvý vzduch, keď ma brala na prechádzky do Marianky, na Kolibu, k Draždiaku...

Atka ma naučila , aké je dôležité, navzájom si odpúšťať a pochopiť povahu druhého človeka lebo NIKTO NIE JE DOKONALÝ

Atka ma znova presvedčila v mojej láske k hudbe, keď som počula jej anjelsky hlas a geniálnu hru na husle

Vdaka Atke som spoznala a stretla veľa úžasných ľudí, ktorí mi niečo dali

Vdaka Atke a jej prítomnosti som sa v istých chvíľach necítila sama a dala mi pocit , že je pravá kamarátka, že niekomu na mne záleží

Vdaka Atke som zažila pocit prijatia a pochopenia a hlavne príliv lásky v jej prítomnosti

Vdaka Atke som zažila najkrajšie zážitky a najlepšie hodiny jogy

Vdaka Atke zažívam tie najlepšie masáže , na ktorých citlivo zaobchádza s mojím telom

Atka má v sebe kus dieťaťa, večnej radosti, iskričky v očiach, a to všetko prenáša aj na mňa

Obdivujem Atkinu nespútanosť a slobodu

Atka je vzácny človek a zjav, výnimočná svojim prejavom a výzorom

Atka je moja druhá rodina

Atka sa mi zapísala do srdca s tým, že si ju budem pamätať aj keby som odišla na mile daleko , myslím , že nikdy nezabudnem , že táto osoba bola v mojom živote

Cítim , že Atka je mi podobná, komplikovanou osobnosťou a neporozumením v rodine na ceste životom

S Atkou mám narodeniny v rovnaký deň, Ďakujem Bohu, TOTO JE PRE MŇA DAR!

Atku mi tu nechala Saška, lebo tušila,že keď tu nebude, budem potrebovať KAMARÁTKU A SPRIAZNENÚ DUŠU

Atke maximálne dôverujem a nachádzam sa v štádiu kedy jej dokážem povedať čokoľvek čo ma práve trápi

Pri Atke budem vždy stáť, nech sa deje čo sa deje ,napríklad aj o 20rokov jej chcem byť nablízku a vrátiť jej všetko čo pre mňa spravila


Dúfam, že nás už nič nerozdelí , lebo stratiť aj ked iba na krátky čas túto osobu, je ako prísť o polku seba

BEZ NEJ BY BOLO V MOJOM ŽIVOTE PRÁZDNO

ATKA JE NENAHRADITEĽNÁ SÚČASŤ MOJHO ŽIVOTA ♥

 

Pravda o mojich pocitoch

28. ledna 2017 v 23:41
Od 15,16tich rokov zažívam silné depresie, neskôr sa pridali strach , úzkosti . Neviem prečo prišli, či je to zlou životosprávou alebo nedostatkom pohybu , vitamínov, alebo či je to iba môj údel, ktorý si musím pretrpieť. No jedno viem už iste, nie je to s týmto údelom až také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.Ked už mi strach, úzkosti, depresie začali ovplyvnovať kvalitu môjho každodenného života, uvedomila som si, že je zle.

Môj deň s úzkosťami , strachom začína tak, že sa bojím cestovať do školy , ísť po ulici pretože ma desí strach zo smrti, v hlave sa mi prehrávajú myšlienky, čo ak môj ranný spoj havaruje a podobné závery.
V škole prichádza na mna strach či vôbec doštudujem,tak si pre istotu prechádzam stránky o profesii,a hľadám aká iná práca by sa ku mne hodila , všade vyžadujú vlastnosti, ktoré moja hlava vyhodnotí tak, že ich nemám , že by som na takej pozícii zlyhala.
Tiež zvyknem dennodenne uvažovať nad tým, či niekedy budem mať normálny vzťah, ako sa od mladej baby ktorá by mala mať v budúcnosti rodinu očakáva,hlavne ak pochádzate z velkej rodiny, a či so mnou niekto vzhladom k tomu ako sa cítim vydrží, či nebudem pre neho nudná a budeme sa mať o čom rozprávať .
Ked to celé nezvládam, a pocity mi ničia dni, odnesie si to moja tvár, mám potrebu odstrániť každú jednu vyrážku z mojej tváre aj keby som ju mala mať celú doškriabanú , nepeknú, je to ,to jediné čo ma upokojí.
Prichádza aj strach z toho či budem mať v živote dostatok peňazí na svoje veci , sny ...
Bojím sa o moju rodinu a priateľov, pretože ked idem domov desia ma myšlienky, že sa im niečo stane, stalo...
Bojím sa splniť si svoje predsavzatia pretože stále mám v hlave iba to "Čo ak zajtra zomriem?"

Sú to každodenné veľké boje a najťažšie je prekonať ich a žiť prítomnosťou .. viac sa mi nedarí ako darí s tým bojovať..


Ako sa hovorí , duševná bolesť je častokrát väčšia ako fyzická .. Bolesť tela je už len prejavom toho ako je na tom človek duševne.

Mám však v poslednom čase pocit , že veľa ľudí, ktorí chceli v živote niečo dokázať alebo dokázali si prešli peklom..
Veľa talentovaných umelcov trpelo chorobami a psych. problémami a to mi dáva nádej , že ak niečo chceš musíš preto niečo spraviť, prekonať .

A nádej mi dáva aj kamarátstvo , opora mojej najlepšej kamarátky a psychoterpeutky Andrejky, pri nej zabudnem , nachvíľu..a vdaka nej viem, že existuje aj pocit šťastia , naplnenosti , spokojnosti, radosti v živote, že nie je všetko len čierne, ona ho v sebe má a dáva dalej aj tym ktorí ho majú málo, a ja som veľakrát bola v tychto stavoch jedine v jej blízkosti šťastná, lebo je anjel v ľudskej podobe .

Mrzí ma, že som nepočúvala slová osoby, ktorá mi chcela pomôcť..

27. ledna 2017 v 1:12
Presne pred rokom som si písala so sestrou mojej kamarátky. Veľmi ma trápili nezhody medzi nami. Prišlo mi to neuveritelne s akým rešpektom ma v tej chvíli zobrala , ked som jej prvý krát s malou dušičkou napísala a ona mi odpísala " ved ste predsa kamaratky , objimajte sa , rozpravajte sa a ked nie dajte si pauzu a po čase to prospeje obom" ...Také láskavé, milé , prajné slová v ktorych bola nádej som necakala ani v najlepsom sne...

No napriek tomu som všetko pohnojila. Prišli na mna neznesitelne pocity zlosti, depresie, ktorú som si vyliala na ludoch, ktorí za to nemohli.

A ludia, pre ktorých som aj bola na začiatku sympatická, mi od toho času nedokážu odpustiť .

Ja si to tiež nedokážem odpustiť a veľmi ľutujem práve toto obdobie mojho života , lepšie by bolo, keby sa nič z toho obdobia nestalo.

Možno v ich očiach vyzerám ako becitný človek, ktorý to neľutuje..

Netuším a neviem to posúdiť ..

No viem odprisahať jedno, že sa mi všetko zlé vrátilo , pochopila som vdaka tejto lekcii zákony karmy.

Vrátilo sa mi to v podobe zlych, nepeknych spomienok, kedy sa mi všetko prehrávalo pred očami ako film, a ja som ležala schúlená pod dekou a čakala kedy to skončí.

Zastavil sa mi na pár mesiacov život a ocitla som sa v bludnom kruhu s tým najhorším pocitom zo seba.

Ludia casto trestajú, súdia...

Myslia si, ze maju na to právo.. a mozno ze aj majú .. ktovie... ak sa ich to týka

No neda mi nespomenut ze Boh mi dal trest ten najspravodlivejsi .. SVEDOMIE

A neskor napriek vsetkemu druhu sancu , moznost rozhodnut sa..

Ja som sa rozhodla polepšiť sa, aj ked viem, že to nebude jednoduché ...

Viem, že to nepôjde lahko a ešte bude chvíľu trvať kým ma ľudia , ktorych sa to tykalo pochopia..


Aj preto sa chcem ale z celého srdca ospravedlniť jednej vzácnej osobe . ktorej slová som spominala vyššie ..

Viem, že to myslela úprimne a chcela mi moj / nas problem s mojou kamaratkou a jej sestrou uľahčiť k spokojnosti nas oboch .
Bolo chybou , že som sa podla jej slov neriadila a neišla podla nich ..
No nezabudla som na ne , vazim si ich do dnes , a vela krat v horsich casoch som sa k nim spätne vracala ..
napr k tomu, že život je tazky ale zaklad je v tom, že to čo si pritiahneme, to tam aj mame..

A presne na tento zakon pritazlivosti som sa cely cas ked mi bolo tazko spoliehala..



My ludia sme obcas takí.. konáme unahlene a často na to doplatime a sme nútení svoje unahlene rozhodnutia olutovať..

No našťastie sa všetko vyriešilo a veľa vyliečilo a paradoxom je, že osoba , ktorej sa situácia týkala mi odpustila ako prva ..
 


O dvoch ľuďoch ktorých si nesmierne vážim

28. listopadu 2016 v 0:06
Hoci nie sme žiadna rodina, nič nás nespája , sme len ľudia, ktorí sa náhodne stretli cez akcie, koncerty, niečo vo vnútri mi vždy hovorí , že mám s nimi spoločného viac ako si myslím. Tomáš a Andrejka sú pre mna spriaznené duše . u ktorých aj cez obyčajný pozdrav, úsmev cítim , že z nich niečo príjemné vyžaruje. Andrejka je skvelá kamarátka , ktorej zo srdca prajem dobrého muža. A som šťastná , že toho muža práve našla a žije s ním . Som šťastná ked vidím, že je to niekto starostlivý, kto nepozerá iba na seba ale otvorene sa baví aj s druhými ľuďmi. Teší ma keď z Tomášových úst počujem "Andrejka je moja frajerka, chcem spoznať Andrejkin svet" .Ich radosť je aj moja radosť.A zdieľaná radosť je radsoť dvojnásobná . Neviem prečo sa tešim z cudzej lásky , asi preto, že je to také silné, že to vyžarujú aj do okolitého sveta . V živote som nevidela vo vzťahu dvoch ľudí toľko vzájomného rešpektu, slobody, hravosti, detskosti a pritom všetkom aj rozumu a rozvážnosti lebo obaja sú okrem iného aj inteligentní ľudia.Milujem ich filozofické debaty a konštatovania čo sa spirituality a života týka .Ešte veeeľmi dlho budem spomínať na dnešný liečivý a terapeutický rozhovor s Tomášom.V živote som si nemyslela , že niekomu kto ma prakticky nepozná budem rozprávať o citlivých témach , ale ak vás je niekto schopný počúvať a cítite dôverný priestor tak sa dokážete porozprávať aj s mužom ktorý má 41 a vyzerá na 35 :D Nuž, je to predsa muž mojej skvelej kamarátky , terapeutky , masérky, lektorky, tak inak sa ani nedá :)))
Ja im z celého srdca prajem veeľa , veeľa lásky, aby boli šťastný celý život a ked nie celý život tak čo najdlhšie
Aby zostali naladení v tomto duchu a nech ich porozumenie a radosť zo života a vzájomnej blízkosti neopúšťa ..
Nech šíria lásku, úsmev,úprimnosť a otvorenosť do celého sveta a svet bude krajším miestom.
Môj život už krásny je, aj vdaka ich podpore , kamarátstvu ♥
Vdaka T&A

Pre moju spriaznenú dušičku

19. září 2015 v 16:14
Mám jednu spriaznenú dušičku, ktorú poznám už 3 roky . Myslím, že človek už má dávno predtým ako sa narodí predpísané a dopredu určené s kým sa kedy stretne , takže to nemôže nijakým spôsobom meniť. Niektorí ľudia sú v našom osude, v knihe nášho života. Keď sme sa prvý krát videli, ani som poriadne nevedela a nevnímala , že sme boli spolu, že vedla mna stojí ona, bolo to také rýchle, že jediná spomienka na ňu z toho dna je fotka na ktorej sme spolu, ale to bolo jednoducho tým, že sa to všetko udialo na koncerte. Keď som sa s ňou stretla už po niekoľký krát , začala mi byť táto osôbka až veľmi sympatická. Hlavne pre jej talent , ze uz odmalicka je plne oddaná hre na husle, a ze dokaze nie len hrat ale aj krásne improvizovať ( veľa krát som snívala o tom, že ma to raz naučí, že si raz budem môcť chytiť do ruky husličky a par tonov na nich zahrat , dúfam , že sa mi môj sníček raz splní), ďalej pre jej správny a zdravý postoj k životu , že zdieľa s ľuďmi veľa múdrostí a veľa pozitívneho , že je to v kútiku duše vlastne cítiaca bytosť , ktorá vás len tak nenechá.. ísť...ale , je tá , ktorá vás s radosťou príjme do svojho života .Áno je láskavá a veľmi milá a vo svojom veku jedna z tých normálnych ľudí....
Je jedna z ľudí , ktorá ma NIKDY nesklamala .. Bola ochotná mi poradiť a porozprávať sa so mnou , objať ma, zbaviť ma záťaže a pomôcť mi uvolniť sa vdaka masazi ktoru mi poskytla, ak som to potrebovala.. Dobrá duša - dobrá kamarátka je niekedy lepšia ako ten najlepší psychológ, lebo ak je to skutočne osoba, ktorej môžte dôverovať, tak aj ona si všetko čo poviete nechá pre seba..
... lebo niekedy stačí iba to, keď sa na mna usmeje, objíme ma alebo ju stretnem na koncerte,akcii a mám hneď krajší deň...


...alebo mi pustí jednu nádhernú pesničku , ktorá mi stále znie v ušiach...



ĎAKUJEM ♥

Zachránila mi život ...

10. června 2015 v 22:11 |  Denník
Už dlhší čas si chodím po svete úplne vyprahnutá. Ako bez duše . Neviem čo som komu spravila ale svet mi dal v poslednej dobe trošku viac pocítiť , že som zbytočná a že sem nepatrím, že svojou povahou tu len zavadziam a že nie som dostatočne silná na to aby som uniesla svoje problémy. Aby si človek nesiahol v takomto prípade na život a neukončil ho predčasne , musí byť niečim motivovaný. A keď nie motivovaný, tak musí cítiť aspoň zodpovednosť voči najbližším. Ja tú zodpovednosť cítim až priveľmi , naozaj je ťažké odísť . Duša sa cíti osamelá, slabá, zablúdená, ubolená v tomto svete. Srdce ešte stále miluje.. rodinu, priateľov. Niečo tam vnútri ma nepustí, možno preto , že tu mám svoje poslanie a nenadišiel môj čas . Opúšťam sa teda tak, že celé dni preležím v posteli. Nemám ani najmenšiu chuť a silu z nej vstať . V takých chvíľach sa mi toho premelie v hlave toľko. Napadajú ma šialené nápady ako by som najradšej niekam ušla. Aj minule som "ušla" ale už naozaj . Mimo reality štyroch stien som sa nachvíľu ocitla v nádhernom kraji - v českom Valašsku . Miesta, pri ktorých mi srdce poskočilo, zamilovala som sa do toho kraja a keby môžem , sťahujem sa tam okamžite . Češi mi tiež boli vždy blízky, ako ľudia, prídu mi takí milší a ľudskejší ako národ a v niektorých krajoch sú ešte ľudia tak čistý a nepokazení touto dobou . Práve za jednou češkou, ktorá je už dva roky blízka môjmu srdcu som odišla prvý júnový víkend do Nového Jičína. Odísť do Jičína, kde som ešte nikdy predtým nebola, bol nápad , ktorý vznikol v mojej hlave ako odmena , ktorú si spravím za to že zmaturujem. Jedine tohto som sa dokázala držať, bola to pre mňa nádej, že všetko bude dobré . Vďaka mojej najväčšej nádeji- Sabinke Křovákovej sa mi podarilo zmaturovať ! :-) Dopriala som si jej koncert za celé tie mesiace čo som zápasila so školou a v poslednom čase som mala tie najťažšie boje aj so sebou. Chýbala mi skutočná a veľká podpora. Cítila som sa na všetko strašne sama a nepochopená ľuďmi okolo. Dala som si okrem toho na seba ťažké bremená, na ktoré nie som zvyknutá . Lietala som medzi brigádou a učením a v hlave som mala jeden veľký chaos , ktorý sa skončil prebdenou nocou a bolesťami. Všetko mi pomohla ukončiť úspešná maturita a vedomie , že som o krok blišie k Sabče. Musela som si po maturite ešte nejaký ten týždeň počkať aby som bola pri nej blízko už naozaj. Na moje prekvapenie . Ubehlo to rýchlo ako všetko v dnešnej dobe . Nadišla sobota ráno- 6. júna. A s kamarátkou sme sa vybrali rýchlikom smer Púchov a z Púchova ďalším rýchlikom smer Valašské Meziříčí a potom samozrejme autobusom do Nového Jičína. Nezabudnuteľná cesta, nezabudnuteľný víkend. Po tom ako sme dorazili na miesto som už len čakala na večer . Predtým sme sa však ešte museli najesť a v reštaurácii v Novom Jičíne sme spoznali zlatú čašničku, asi najmilšia čašníčka akú som kedy videla. A so zaplnenými bruškami sme si to vyšlapali s kamarátkou pekne k amfiteátru Na skalkách. Sabča tam už pobehovala a keď som ju videla s kapelou a s manažérom , utekala som za ňou . Konečne sme prehodili zase raz pár slov. Tým ako ma vyobjímala za celý ten večer - vdýchla mi znovu život a zachránila môj život . Dala mi pocítiť , že niekomu na mne záleží a váži si ma, že je tu pre mňa a to iba jednoduchým gestom- objatím . Uniesla ma ním nachvíľu do výšin, kde sme boli iba my dve a vychutnávali sme si vzájomnú prítomnosť . Darovala mi to najkrajšie čo môže kamarátka kamarátke darovať - prívesok pre šťastie . Takisto si vážim aj ja Sabču ako človeka, lebo hoci je rockerka a pôsobí navonok drsne , vo vnútri je to láskavý, priateľský, milý a citlivý človiečik a to všetko sa odráža aj v jej hudbe a v jedinečných skladbách ako - Vítr silí, Noc i den, Polovičný touha, Sen... Teším sa na CD a na to čo dá Sabča ešte von . Tešila som sa z toho dňa , teším sa na to, keď budeme zase spolu .. život má zmysel iba keď sa mám z čoho tešiť , iba s priateľmi po mojom boku naberá iné rozmery a je bohatší, krajší.

Mám ťa rada najviac na svete Sabi , zachránila si ma od blbých myšlienok
dala si mi pocit , že ma niekto potrebuje a záleží ti na mne a už viem že ja ťa potrebujem rovnako

Hoci je to v týchto dňoch zase pre mňa ťažké ale mám aspoň prívesok a teba v ňom a to je tá sila čo ma drží nad vodou



Sabina Křováková má nový song

25. února 2015 v 18:24 |  other
Sabina Křováková víťazka poslednej rady Superstar a hlavne majiteľka výrazného rockového hlasu , vďaka , ktorému si vyslúžila prezývku " česká Janis Joplin " práve so svojou kapelou nahrala dva nové single . Prvý singel s názvom Skládám si obrázky mal svoju premiéru včera.
Rodáčka z Děčína , ktorá pred dva a pol rokom okúzlila porotcov a divákov súťaže Česko Slovenská Superstar, sa nedávno obklopila novou kapelou v zložení Andrej Karlik (gitara) , David Herzig (basgitara) a Jakub Šindler ( bicie ) : " Som rada, že sa nám konečne podarilo dať dokopy super kapelu. S chalanmi sme zavretý v skúšobni a makáme. "
Okrem toho sa speváčka zúčastnila minuý rok ako predskokanka Černobíleho Turné Lucie Bílej , ako hosť zaspievala na Žito Tour 2014 Daniel Landa a od decembra účinkuje v českom muzikáli Mamma Mia! v pražskom kongresovom centre.
V štúdiu uplynulý víkend nahrala aj so skupinou dve nové piesne Skládám si obrázky a Poloviční touha. Autorom hudby a textu je samotná speváčka a víťazka Česko Slovenskej Superstar, Sabina Křováková, aranžmá je dielom celej kapely. Obe skladby si budete môcť vypočuť na vyhlásení hudobných cien Žebřík ( 13.3. 2015 , KC DEPO v Plzni ) , na ktorom Sabina so svojou kapelou vystúpi. Album plánuje vydať na jar 2015.

Láska z Prahy

27. ledna 2015 v 21:17 |  Denník
Bola sobota 13. decembra.Môj prvý výlet do Prahy, ktorú som nikdy predtým nevidela. Mal to byť "iba" koncert z ktorého som si mala odniesť ďalší pekný zážitok. Život mi ukázal , že jeden deň, jeden okamih, jeden pohľad, objatie , držanie za ruku a bozk môžu zmeniť môj život a všetky spomienky na tento deň . V poobedňajích hodinách sme sa stretli v nákupnom centre Chodov. On mal byť pre mňa zatiaľ len niekto u koho strávim víkend a postará sa o moju návštevu Prahy. Naše prvé objatie. Prvé objatie je také , ktoré zvyčajne ani nijak špeciálne nevnímam. Bol veľmi milý a snažil sa aby sme sa v Prahe cítili s kamarátkou čo najlepšie, staral sa o nás aby nám nič nechýbalo a aby sme z toho celého mali zážitok. O pár hodín na Karlovom moste, sme sa už držali za ruky ako dvaja .. zaľúbenci... Láska na prvý pohľad.. Romantické miesto a naša prechádzka. ruka v ruke.. Ruka v ruke sa zmenila .. moje pery na jeho perách. Najkrajšie bolo keď si ma nachvíľu pritúlil k sebe v nejakej pražskej krčme . Celé telo mi horelo láskou k nemu. Celý čas keď sme sa držali za ruky.. Na druhý deň ma musel odprevadiť na vlak domov... Rozlúčili sme sa a ja som si sadla s kamarátkou do vlaku..a čakala na odchod...
Tak veľmi..
Zmätená
? Zaľúbená ?
Nahnevaná
Chorá z toho čo sa nám stalo. čo sa mne stalo..
Chorá z lásky k nemu...
Chorá až doteraz..
Hľadám liek na lásku.

A tak ubiehali mesiace a čo mi pomohlo zabudnúť

25. října 2013 v 14:20 |  O mne
Už je to rok čo sa mi stala jedna nepríjemná udalosť.Skončilo sa priateľstvo s mojou druhou tzv. najlepšou kamarátkou.Všetko by bolo v poriadku keby si ona nevybrala ten najhorší spôsob ako sa mi pomstiť.Jedného dňa krátko po tom ako som vystúpila z autobusu , čakala ma neďaleko za rohom, pripravená dať mi facku. Využila , že má pri sebe kamarátov, ktorí sa jej zastanú a ja som takmer sama.Jej plán bol dokonale premyslený a úspešný. Áno, ublížila mi! Vedela čo robí, pretože ja som nemala možnosť brániť sa a tak som s plačom odišla do školy.Nie som už malé dieťa , ktoré sa za všetko rozplače ale plakala som kvôli tomu, že naša hádka nebola natoľko vážna aby ju riešila takým spôsobom. V ten deň som bola veľmi nešťastná z toho čo sa stalo..Jediné čo som našla - bola útecha mojej najlepšej kamarátky.Neskôr mi napadlo jedno meno.. Meno mojej psychologičky, u ktorej som mala chuť práve vtedy zaklopať na dvere.

Nenašla som však v sebe toľko odvahy. Bolo to čerstvé a ťažké rozprávať o tom ako ma zradila kamarátka a vysvteliť ten spôsob akým sa o to pokúsila. Išla som preto radšej do školy a so slzami v očiach som si to tam pekne- krásne odsedela. Cesty zo školy vlakom či autobusom boli ťažké. Ten strach, že ju stretnem a spomeniem si na to čo sa stalo mi nepridával veľa odvahy. Postupne som sa naučila svoj strach prekonávať. Hladať motiváciu. Vyrovnať sa sama so sebou. Vážiť si samu seba aj po facke čo mnou otriasla. Pochopiť, že som sa jednoducho teraz zmýlila v kamarátke. Možno som len potrebovala niečo, čo mi otvorí oči a zavedie tam kam treba. Moja cestička. Cestička hľadania správnych ľudí a nadväzovania nových kontaktov s ľuďmi= budúcimi priateľmi. V tom čase som spoznala moju drahú Anitu.Nesmiem zabudnúť ani na Sašku a na to pekné čo pre mňa spravila : keď so mnou volala, písala mi maily, stretli sme sa. Vidím v nej stále nejakú staršiu kamarátku,podporu, ktorá ma nezradí a chápe ma preto čím si prešla... Veľa z týchto mesiacov, ktoré nevyzerali nádejne mi pomohli "prežiť " aj koncerty Zuzky Suchánkovej a všetky zážitky , ktoré sa s týmito koncertami spájajú. Raz som mala silnú túžbu ísť na koncert a huslistka Andy mi napísala, "Si vítaná!" ... Preto môžem povedať: ZACHRÁNILI MA ZUZKINE KONCERTY! V neposlednom rade Zuzkina podpora pri mojom rozhodovaní hrať či nehrať na gitare. Dvojtýždňový pobyt v nemocnici mi tiež v tom čase veľmi prospel. Keď som tie dva týždne nemusela stretávať už bývalú "kamarátku" s ktorou sme sa takmer neskôr zabíjali pohľadom, bola to úľava a zároveň pokoj . Chvíľkové vyslobodenie sa zo stresov , ktoré som pociťovala.Dnes som šťastná za to, že som sa naučia žiť bez "kamarátky" , ktorá mi za toľké trápenie nestojí.






Kam dál